Daniel začal svoju tranzíciu a zmenu pohlavia v 16 rokoch. Obrátil sa na lekárku, ktorá sa venuje tranzíciám detí. Jej najmladší pacient mal podľa informácií od Daniela 4 roky. Aké to je, nechať si zmeniť pohlavie, brať hormóny… a potom zistiť, že zmena pohlavia a tranzícia boli zle diagnostikované? A že Daniel pravdepodobne potreboval iba terapie?
Nik sa s Danielom nerozprával do hĺbky.
Dnes má Daniel 23 rokov a rozpráva o svojich pocitoch, ale aj o procesoch, ktoré sa dejú za oponou pred operáciami. Tvrdí, že komunita LGBTI+ ho v tom držala tiež. Cítil sa konečne niekým prijatý. Ale okrem bolesti, zníženej citlivosti tam dole mu to neprinieslo nič.
Dnes je na ceste späť.
Tento rozhovor môže slúžiť pre všetkých, ktorí chcú zistiť, čo sa možno s ich deťmi deje, keď sa nevedia identifikovať. To, čo je najdôležitejšie, je hlboký rozhovor. Niektoré procesy sú totiž navždy a nedajú sa vrátiť späť… Ako hovoril Daniel v rozhovore: “Myslel som si, že to, ako vyzerám, je niečo úplne hnusné. Takto sa u mňa rozvinula dysmorfická porucha, čo znamená nenávisť k vlastnému telu nezávisle od toho, ako vyzerá. Nikto sa so mnou do hĺbky nerozprával. Nik mi neponúkol terapie. Nik môj nápad so zmenou pohlavia nespochybňoval… Ani lekári.“
Ďakujem Danielovi za jeho úprimnosť a ochotu urobiť tento rozhovor.
Rozhovor si môžete pozrieť priamo tu alebo na YouTube.
