[Alena Tomová]

@jurajm: Chceme niečo dosiahnuť pokiaľ možno nenásilne. Otázka je, či to bude postačovať, ale treba začať. Učitelia nemajú „gule“ na to aby niečo v školách zmenili – aspoň ja mám ten dojem. Preto naše deti v škole nebudú mať možnosť zúčastniť sa slobodnej diskusie – učitelia budú do nich hustiť to, čo je práve v móde, ako staršej generácii servírovali marxizmus-leninizmus. Nečudo, väčšina je týmito školami vychovaná. Česť výnimkám, odvážnym, samostatne mysliacim, charakterným učiteľom. Učitelia sa dali naočkovať, nosili a propagovali nosenie rúšok – zo všetkých slovenských ľudských stád sú snáď najposlušnejšie stádo. Otázka je táto: nie je čas, aby sme my, rodičia, urobili prvý krok? Nielen nabádať učiteľov, aby na hodinách občiankej náuky spomenuli fenomén novodobej cenzúry – a kontrolovať, či sa niečo také udialo. Ak budú učitelia stále lojálni k podľa nás nesprávnym lídrom, čo keby sme zorganizovali „štrajk rodičov“ – narážam na bod 8 desatora pre občanov. V dohodnutom období – môže to byť na začiatok len jeden-dva dni – nepošleme deti do školy, aby sme sa zviditeľnili my, ľudia iného než provládneho stáda, a pripomenuli svoje požiadavky na demokratické vzdelávanie detí a základné ľudské práva. Niekto musí byť prvý ako masa. Nemôžeme čakať, že prví začnú študenti. Tí sú väčšinou poznačení práve tým zastaraným a nevyhovujúcim systémom hlásania lojálnych lží na školách. Keď nás nebude zanedbateľný počet, niečo sa pohne. Váhajúci dostanú podnet, že „všetci“ nemusia byť naozaj všetci, že je tu nezanedbateľná menšina. Možno sa odvážia aj ďalší – prejaviť svoj opačný názor, zaktivizovať sa na strane svedomia, nie tíško ís s davom tam, kam nás – stádo – ženú.